​Mnohé kôrovce požierajú kutikulu na rýchle doplnenie vápenatých solí a organických zlúčenín späť do tela.

​

Skôr než je nový exoskelet stvrdnutý, je zviera zraniteľné voči zraneniam, poškodeniu a predácii, preto v tomto štádiu nesmieme so živočíchom manipulovať! 

​Obdobie zvliekania je pre živočícha veľmi náročné. Životné funkcie sú pozastavené na minimum, čo predstavuje kritické obdobie pre slabšie jedince. Veľkému percentu článkonožcov sa nepodarí vyliezť zo zvlečky a zostávajú v nej uväznené, čo spôsobí úhyn (najmä pri nedostatku vlhkosti). Bezprostredne po zvlečení, kedy svaly ešte nie sú pripojené na exoskelet je pohyb obtiažny dokonca nemožný a článkonožce sú často obeťou predátora, aj keď sa im úspešne podarilo opustiť exúvium. Uvádza sa, že až 80 – 90 % úmrtnosti článkonožcov je nejakým spôsobom spojený so zvliekaním. 

​​​​​​

​​​​​​2.2 Dýchanie

Napriek tomu, že pôvodné rovnakonôžky boli striktne morské, evolučne sa však prispôsobili životu na rozhraní more - súš, až napokon najodvodenejšie sú prispôsobené životu úplne na pevnine. Dýchacie orgány Oniscidea existujú v 3 typov nachádzajúce sa na pleopodoch. U bežne chovaných isopod sa stretávame najmä s tzv. pseudotracheálnym systémom charakteristickým bielymi škvrnami (="dýchacie políčko") na okrajoch pleopodov. Ide o rozsiahle vychlípeniny pokožky, cez ktorú prechádza atmosferický kyslík priamo do krvi a tá je následne rozvádzaná do tkanív v tele. Dôležité na správnu funkciu pseudotrecheí je udržiavať substrát vlhký! Počet dýchacích políčok je u jednotlivých čeľadí rôzny (napr. Armadillidae, Armadillidiidae, Porcellionidae - 2 páry, Cylisticidae, Trachelipodidae - všetkých 5 párov, Oniscidae - žiadne dýchacie políčka, iný typ dýchania)

​

​

​

​

​

​​​​

3 Ekológia

3.1 Ekologické faktory a ich vplyv na život

vlhkosť - napriek tomu, že viac ako 1/3 všekých rovnakonôžok je úplne prispôsobená na život na súši tak potrebujú pre svoj život určitý stupeň vlhkosti. Tá má význam najmä pri dýchaní, zvliekaní a rozmnožovaní. Aby mohli dýchať potrebujú udržiavať svoje dýchacie orgány vlhké, bez vlhkosti umierajú udusením. Zvliekanie prebieha na vlhkých miestach (v machu, pod kôrou alebo lístím), kedy je stará koža pružnejšia a isopod sa z nej jednoduchšie vyslobodí. Pri nedostatku vlhkosti sa môžu objaviť problémy so zvliekaním resp. zaseknú sa v starej zvlečke, čo je v 99% prípadoch smrtelné. Takisto samice rodia mláďatá na vyššie spomýnaných miestach, keďže tie sú náchylné na stratu vlhkosti. Poznáme druhy vyslovene vodomilné napr. rod Ligidium, žijúci v tesnej blízkosti vodných plôch, riek a potokov. Na slnku v suchu umierajú behom pár minút, no naopak vydržia aj niekoľko hodinový pobyt vo vode. Druhý extrém je vyššie spomínaný rod Hemilepistus prispôsobený na život na púšti. Z bežne chovaných druhov sú vyslovene suchomilné všetci zástupcovia rodu Porcellio, najmä veľké stredomorské druhy, naopak k vlhkomilným zaraďujeme rody Cubaris, Ardentiella (ex. Merulanella), Troglodillo a pod. Druhy rodu Armadillidium obľubujú zlatú strednú cestu :)

teplota

​

​​3.2 Ochrana pred predátormi

Je zabezpečená buď rýchlym únikom (Porcellionides, Hyloniscus,...) alebo priamou obranou, ktorá spočíva v ochrane mäkkých častí tela. Volvácia - stočenie sa do guľôčky, je možná len u druhov s vyklenutým tvarom tela (čeľade Armadillidiidae, Armadillidae, Cylisticidae, Tylidae,..). Pozor na zámenu s mnohonôžkami, ktoré sú tiež schopné volvácie (u nás rod Glomeris). Jednoduchý rozdiel je v počte segmentov tela. U isopod má pereion vždy 7 článkov = 7 párov nožičiek, t.j. každý segment má 1 pár nožičiek, kdežto u mnohonôžok má každý segment 2 páry končatín a celkový počet segmentov prevyšuje 7 článkov.

Iné druhy využívajú stereotaxiu - pevné prichytenie a pritisknutie sa k podkladu vďaka ploskému tvaru tela (Porcellio, Trachelipus,...). Takto prichytené isopody je velmi obtiažne odlúpnuť z podkladu a tým znemožňujú predátorom napadnúť ich mäkšie brušká a končatiny. Takisto veľmi často hrajú mŕtvych. Najploskejší chovaný druh je Porcellio werneri.

​

​

​

​​​​​​​​​​

​

​

​

​

​

​

​​​

​3.3 Rozmnožovanie

Pred párením prebieha dvorenie. Samček obieha okolo samičky a kmitá pritom anténami. Samotný akt trvá pár minút. Častokrát však zostáva prichytený a "jazdí" na samici aj dlhšie, čím zabraňuje ostatným samcom zmocnenia sa samičky. Charakteristickým znakom rovnakonôžok je, že samička nosí vyvíjajúce sa zárodky vo vaku (marsupium) na brušnej strane, z ktorého sa po dokončení vývoja "rodia" samostatné mláďatká. Počet mláďat vo vrhu je druhovo špecifický, plodnejšie sú napr. Armadillidium, Porcellio, no naopak menší počet mláďat majú Cubaris, Ardentiella (ex. Merulanella). Čerstvo narodené mláďatá (mancae) sú bez pigmentu a chýba im posledný siedmy pereion. Napriek tomu, že sexuálne rozmnožovanie prevláda u isopod, poznáme aj druhy, ktoré sa dokážu rozmnožovať asexuálne - partenogeneticky - mláďatá sa liahnu z neoplodnených vajec napr. Trichorhina tomentosa​​​​​​​​